Tento článok som začala písať minulý rok v máji, pretože som vtedy robila prijímačky. Samozrejme, nedopísala som ho, pretože som sa musela učiť a nemala som čas. Učila som sa celý rok, aby som spravila dobre Monitor9 a prijímačky na gymnázium. Niekedy sa mi zdalo úplne nemožné, že sa mi to podarí, pretože skúšobný monitor na začiatku roka som napísala katastrofálne.
Nakoniec som napísala monitor o 50% lepšie, bol dokonca ľahší ako skúšobný a otázky mi sadli, prijímačky som urobila ako šiesta v poradí.
Neverila som tomu asi mesiac, no keď som sa už dala zapísať a pochválil ma riaditeľ dotyčnej školy, že na svojom gymnáziu chce žiakov ako som ja, začala som veriť :).
No za to, že som sa tam dostala vďačím hlavne môjmu priateľovi Miškovi, ktorý ma doučoval celučičký školský rok, znášal moje nervózne poznámky, nelogické uvažovania, truce, plače a na prijímačky ma naučil dokonca tak, že som aj chápala čo robím. Toto sa týka, samozrejme, matematiky, priznám sa, že slovenský jazyk som sa učila len na doučovaní, sama som sa mu nevenovala, pretože som ho vždy ovládala oveľa lepšie.
Takže, tento článok vlasne vôbec nemá opodstatnenie, len som ho tu našla v starých neaktívnych článkoch, tak som si nostalgicky zaspomínala na moje asi najdlhšie trvajúce nepríjemné obdobie.